Re: A ke kterému Bohu se vlastně modlíte?
Napsal: 05 pro 2013, 19:48
Na stranke vedy sk sa pise.
Keď hovoríme o slovanskom svetonázore, hovoríme o prastarej Viere Slovanov, na báze ktorej fungovalo slovanské spoločenstvo. Prastaré slovo Viera pozostáva z dvoch runových znakov a znamená Vyžarujúcu Múdrosť, teda ide o poznanie sveta v celom rozsahu jeho prejavov. Je treba zdôrazniť, že Viera je predovšetkým poznanie, nie slepé klaňanie sa neobjasnenému božstvu, ako to je zaužívané vo všetkých svetových náboženstvách a ich sektách. V slovanskom svetonázore stavba Sveta zahŕňa Svet Tmy a Svety Svetla, ktoré na seba vzájomne pôsobia. Energie, vychádzajúce zo Svetov Svetla sa rozptyľujú po priestranstvách Svetov Tmy, ktoré pohlcujú energie idúce zo Svetov Svetla. Preto je stavba Sveta pre nás dualistická.
Náboženstvo nie je Viera. Ak chceme pochopiť význam slova „náboženstvo“ musíme ho použiť v jeho pôvodnom tvare – „religia“. V pôvodnom, hlbinnom význame slova je „re“ opakovanie – napríklad rekonštrukcia, reanimácia a pod. Liga je veľká skupina. Teda spojenie relígia znamená dodatočné pre-vzdelanie veľkej skupiny ľudí tam, kde najskôr bola Viera. Ide o podvodné rozdelenie jedinej Viery na množstvo náboženstiev – jedna z praktík temných síl v štýle rozdeľ a podrob si. Ale slovo môžeme chápať aj ako snahu veľkej skupiny ľudí o opätovné nadviazanie spojenia s vyššími silami. Nejde však o snahu Slovanov, tí spojenie – pokrvné puto – so svojimi Predkami nikdy nestratili, lebo to sa stratiť nedá.
Vesmír je skutočný Stvoriteľ viditeľného Sveta. Existenciu Vesmíru zabezpečujú Sily a Energie, ktoré spolu a súhlasne realizujú vývoj Vesmíru. Pritom každá Sila a Energia plní len tú funkciu, ktorá jej prináleží. Týchto Síl a Energií je mnoho. Zároveň jedine Ony tvoria Vesmír. Tvorenie, to nie je len budovanie, ale aj zmena. To umožňuje hovoriť o jednote mnohých tvorivých Síl a Energií, no nie o jedinom (jednom) Stvoriteľovi.
Keď teda náboženstvá tvrdia, že práve ony poznajú Stvoriteľa, je možno dobré použiť argumentáciu z učenia budhistickej Tantry: snažia sa dať veľmi veľkú vec do veľmi malej škatuľky.
Pred začiatkom všetkých časov a pred existenciou všetkých Svetov a Reálnosti bola len Temnota. Vtedy sa prejavil nestelesnený a nepoznateľný, jediný Ra-M-Cha. Zažiarilo Svetlo v temnotách a vznikla Nová, Bezhraničná Nekonečnosť ožiarená Veľkým Svetlom Radosti. Ra-M-Cha je Sila, ktorá použila Praenergiu (Prahmotu) a premenila ju na novú formu existencie. V komentároch ku Knihe Svetla sa opisuje ako Prvopočiatočná Jediná Nepoznateľná Existencia, vyžarujúca Životodarné Svetlo Radosti a prvopočiatočný Oheň Stavby Sveta. Takéto niečo je ťažké pochopiť a už vôbec si predstaviť.
Preto zjednodušme preklad trojrunovej väzby Ra-M-Cha a dostaneme Budujúca Sila Vyžarujúcich Svetov. Nie je náhoda, že naše slová, obsahujúce budovateľský počiatok mali v minulosti obraznú štruktúru, ktorá sa nazývala Ra, pretože ono predstavuje stavebnú časticu Svietiacej Stavby Sveta, ale preto aj dnes podnecuje u ľudí pocit radosti. Ak obraz runy CHA (Pozitívna Budujúca Sila) postavíme pred RA dostaneme CHA-RA-M, čo už môžeme preložiť ako Pozitívne-Budujúca – Žiariaca Radosť Stavby Sveta. No aj spojíme znaky týchto rún do jedného slova, dostaneme nový slovný význam CHRAM. Znamená to, že dostaneme významové vyjadrenie, ktoré má vzťah k pozitívnej a budovateľskej činnosti ľudí.
Chrám je kultúrne spojenie, vyjadrujúce Žiariacu Radosť Stavby Sveta, lebo naši Predkovia vždy na stavbu chrámov vyberali zvláštne miesta, kde z vnútra Zeme vychádza pozitívna energia, teda vždy stavali chrámy ako krásne budovy (a nielen chrámy). Množstvo kresťanských chrámov je postavených na miestach, kde pôvodne stáli prastaré Chrámy, Kapištia a Svätiništia. Cesta k CHRÁMU v presnom význame označuje návrat k prvopočiatočnému prastarému poznaniu, k správnemu chápaniu Stavby Sveta a vzniku rozumného života vo Vesmíre, ale nie v primitívno-skazenej forme, akú nám podávajú dnes.
Kto by trval na tom, že Ra je akési cudzie, egyptské božstvo mal by dať vyčerpávajúcu odpoveď prečo aj dnes, po tisícročí likvidácie našej kultúry vrátane zámeny staroslovienskej bukvice za abecedu ostalo v toľkých pôvodných slovenských slovách množstvo stôp: bRAt, sestRA, obRAz, pRAť, pRAvda, RAdosť, RÁno, obRAd, pričom v ruštine je týchto slov zachovaných ešte viac (napr. RAduga = dúha).
Ako sa uvádza v Knihe Svetla, pred Novou Existenciou už jestvovali vesmíry, v ktorých existovali prastaré formy života, nazývané absolútne Niečo. Po tom, ako Vesmíry naplnili Životodarným Svetlom, ktoré vydával Ra-M-Cha, sa prastaré formy života premiestnili do Svetov, kde sa Svetlo nenachádzalo, a tieto Svety dnes nazývame Svetmi Tmy.
Ako sa Svetlo šírilo Vesmírom, postupne začali vznikať Svetlé Svety. Najbližšie k prvopočiatočnému zdroju a najskôr vznikli najvyššie a najrozmernejšie Svety, pričom rozmernosť Svetov sa postupne znižovala. Ako píše Kniha Svetla, prví vznikli Vyšší Bohovia, z ktorých jedného voláme Svarogom. On riadi všetky Svety našej Galaxie Mliečna cesta. Vyšší Bohovia sú Prvopočiatoční Bohovia, personifikované Tvorivé Sily a Energie, ktoré vydával veľký Ra-M-Cha, a ktoré vytvorili v Mliečnej ceste nové formy života. Oni riadia jej ramená, súhvezdia, slnečné a hviezdne systémy atď. Vyšší (Prvopočiatoční) Bohovia okrem toho riadia všetky rozumné Svety našej Galaxie.
Treba teda mať na zreteli, že rozumné Svety sa neobjavili naraz. Jedny sa objavili skôr, iné neskôr. Tie, ktoré vznikli bližšie k bodu, kde sa prejavil Ra-M-Cha, vznikli skôr a v danom momente sú to podstatne rozvinutejšie, Vyššie Svety než tie, ktoré vznikli ďalej od bodu vzniku.
Predstavitelia Vyšších Svetov navštevujú menej rozvinuté Svety našej Galaxie a nazývajú sa Svarožci.
V našej Galaxii sa nachádza nemálo rozumných Svetov, ktoré úrovňou svojho rozvoja značne prevyšujú pozemské ľudstvo, a práve preto sú ich predstavitelia u nás Prastarými Svetlými Bohmi. To poukazuje na množstvo Bohov i na to, že Bohovia majú rozličný pôvod. Vyšší (Prvopočiatoční) Bohovia to sú Sily a Energie Vesmíru, ktoré spolu a zhodne budujú vo Vesmíre a riadia jeho vývoj. Iní Svetlí Bohovia – Svarožci – sú predstavitelia prvých rozumných Vyšších Svetov našej Galaxie, ktorí prinášajú Múdrosť do Svetov, ktoré sú na nižšej úrovni vývoja.
Naši ďalekí Predkovia vedeli o Silách a Energiách tvoriacich Vesmíry, o ich množstve a rozmanitosti v aktoch tvorenia. Nazývajúc tieto Sily a Energie Vyššími Bohmi, nikdy nezviedli problém k jednému (jedinému) Stvoriteľovi, tak ako mnohobožstvo vychádza z dualizmu Stavby Sveta. Jestvujú Svetlé Svety, kde sa zrodili nové formy života, a existujú Sily Tmy, kde pokračuje existencia prastarých foriem života. Jestvuje Dobro a jestvuje Zlo, existuje mužský začiatok a existuje ženský začiatok, jestvuje praenergia (pramatéria), sú Sily a sú Energie, jestvuje množstvo štruktúr a foriem Stavby Sveta. Následkom toho predpokladali, že takýchto Bohov je veľa a plnia rozličné funkcie.
Niektoré slovanské občiny sa opierajú o Velesovu knihu, ktorá zdanlivo navádza na existenciu jediného Boha. Prečo sa v nej tak píše? Príčina je v tom, že bola napísaná v predvečer zosilnenie panstva kresťanstva a je o mnohé tisícročia mladšia ako Kniha Svetla. Západní Slovania ako prví čelili útoku agresívneho kresťanstva. Západní Slovania sú všetci Slovania, ktorí žili na západ od Dnepra a Hornej Volgy. Odišli na západ zo svojej Pravlasti na východe pred viac ako 40 tisíc rokmi, keď po vojenskom zásahu Boha Perúna sa Európa vynorila z morských hlbín.
Civilizácia sa dlhodobo snaží zničiť kultúru formou straty chápania podstaty toho, že Bohovia sú jediní len vo svojom spoločnom budovateľskom tvorení, ale sú mnohopočetní, lebo Sily a Energie, ktoré personifikujú sú rozličné, hoci ich tvorivé určenia sa líšia.
Sily Svetla a Sily Temnoty sa už stretli v dvoch galaktických vojnách. Sily Svetla vyhrali prvú a pomaly víťazne končí aj druhá. Ale o tom napíšeme samostatne.
Keď hovoríme o slovanskom svetonázore, hovoríme o prastarej Viere Slovanov, na báze ktorej fungovalo slovanské spoločenstvo. Prastaré slovo Viera pozostáva z dvoch runových znakov a znamená Vyžarujúcu Múdrosť, teda ide o poznanie sveta v celom rozsahu jeho prejavov. Je treba zdôrazniť, že Viera je predovšetkým poznanie, nie slepé klaňanie sa neobjasnenému božstvu, ako to je zaužívané vo všetkých svetových náboženstvách a ich sektách. V slovanskom svetonázore stavba Sveta zahŕňa Svet Tmy a Svety Svetla, ktoré na seba vzájomne pôsobia. Energie, vychádzajúce zo Svetov Svetla sa rozptyľujú po priestranstvách Svetov Tmy, ktoré pohlcujú energie idúce zo Svetov Svetla. Preto je stavba Sveta pre nás dualistická.
Náboženstvo nie je Viera. Ak chceme pochopiť význam slova „náboženstvo“ musíme ho použiť v jeho pôvodnom tvare – „religia“. V pôvodnom, hlbinnom význame slova je „re“ opakovanie – napríklad rekonštrukcia, reanimácia a pod. Liga je veľká skupina. Teda spojenie relígia znamená dodatočné pre-vzdelanie veľkej skupiny ľudí tam, kde najskôr bola Viera. Ide o podvodné rozdelenie jedinej Viery na množstvo náboženstiev – jedna z praktík temných síl v štýle rozdeľ a podrob si. Ale slovo môžeme chápať aj ako snahu veľkej skupiny ľudí o opätovné nadviazanie spojenia s vyššími silami. Nejde však o snahu Slovanov, tí spojenie – pokrvné puto – so svojimi Predkami nikdy nestratili, lebo to sa stratiť nedá.
Vesmír je skutočný Stvoriteľ viditeľného Sveta. Existenciu Vesmíru zabezpečujú Sily a Energie, ktoré spolu a súhlasne realizujú vývoj Vesmíru. Pritom každá Sila a Energia plní len tú funkciu, ktorá jej prináleží. Týchto Síl a Energií je mnoho. Zároveň jedine Ony tvoria Vesmír. Tvorenie, to nie je len budovanie, ale aj zmena. To umožňuje hovoriť o jednote mnohých tvorivých Síl a Energií, no nie o jedinom (jednom) Stvoriteľovi.
Keď teda náboženstvá tvrdia, že práve ony poznajú Stvoriteľa, je možno dobré použiť argumentáciu z učenia budhistickej Tantry: snažia sa dať veľmi veľkú vec do veľmi malej škatuľky.
Pred začiatkom všetkých časov a pred existenciou všetkých Svetov a Reálnosti bola len Temnota. Vtedy sa prejavil nestelesnený a nepoznateľný, jediný Ra-M-Cha. Zažiarilo Svetlo v temnotách a vznikla Nová, Bezhraničná Nekonečnosť ožiarená Veľkým Svetlom Radosti. Ra-M-Cha je Sila, ktorá použila Praenergiu (Prahmotu) a premenila ju na novú formu existencie. V komentároch ku Knihe Svetla sa opisuje ako Prvopočiatočná Jediná Nepoznateľná Existencia, vyžarujúca Životodarné Svetlo Radosti a prvopočiatočný Oheň Stavby Sveta. Takéto niečo je ťažké pochopiť a už vôbec si predstaviť.
Preto zjednodušme preklad trojrunovej väzby Ra-M-Cha a dostaneme Budujúca Sila Vyžarujúcich Svetov. Nie je náhoda, že naše slová, obsahujúce budovateľský počiatok mali v minulosti obraznú štruktúru, ktorá sa nazývala Ra, pretože ono predstavuje stavebnú časticu Svietiacej Stavby Sveta, ale preto aj dnes podnecuje u ľudí pocit radosti. Ak obraz runy CHA (Pozitívna Budujúca Sila) postavíme pred RA dostaneme CHA-RA-M, čo už môžeme preložiť ako Pozitívne-Budujúca – Žiariaca Radosť Stavby Sveta. No aj spojíme znaky týchto rún do jedného slova, dostaneme nový slovný význam CHRAM. Znamená to, že dostaneme významové vyjadrenie, ktoré má vzťah k pozitívnej a budovateľskej činnosti ľudí.
Chrám je kultúrne spojenie, vyjadrujúce Žiariacu Radosť Stavby Sveta, lebo naši Predkovia vždy na stavbu chrámov vyberali zvláštne miesta, kde z vnútra Zeme vychádza pozitívna energia, teda vždy stavali chrámy ako krásne budovy (a nielen chrámy). Množstvo kresťanských chrámov je postavených na miestach, kde pôvodne stáli prastaré Chrámy, Kapištia a Svätiništia. Cesta k CHRÁMU v presnom význame označuje návrat k prvopočiatočnému prastarému poznaniu, k správnemu chápaniu Stavby Sveta a vzniku rozumného života vo Vesmíre, ale nie v primitívno-skazenej forme, akú nám podávajú dnes.
Kto by trval na tom, že Ra je akési cudzie, egyptské božstvo mal by dať vyčerpávajúcu odpoveď prečo aj dnes, po tisícročí likvidácie našej kultúry vrátane zámeny staroslovienskej bukvice za abecedu ostalo v toľkých pôvodných slovenských slovách množstvo stôp: bRAt, sestRA, obRAz, pRAť, pRAvda, RAdosť, RÁno, obRAd, pričom v ruštine je týchto slov zachovaných ešte viac (napr. RAduga = dúha).
Ako sa uvádza v Knihe Svetla, pred Novou Existenciou už jestvovali vesmíry, v ktorých existovali prastaré formy života, nazývané absolútne Niečo. Po tom, ako Vesmíry naplnili Životodarným Svetlom, ktoré vydával Ra-M-Cha, sa prastaré formy života premiestnili do Svetov, kde sa Svetlo nenachádzalo, a tieto Svety dnes nazývame Svetmi Tmy.
Ako sa Svetlo šírilo Vesmírom, postupne začali vznikať Svetlé Svety. Najbližšie k prvopočiatočnému zdroju a najskôr vznikli najvyššie a najrozmernejšie Svety, pričom rozmernosť Svetov sa postupne znižovala. Ako píše Kniha Svetla, prví vznikli Vyšší Bohovia, z ktorých jedného voláme Svarogom. On riadi všetky Svety našej Galaxie Mliečna cesta. Vyšší Bohovia sú Prvopočiatoční Bohovia, personifikované Tvorivé Sily a Energie, ktoré vydával veľký Ra-M-Cha, a ktoré vytvorili v Mliečnej ceste nové formy života. Oni riadia jej ramená, súhvezdia, slnečné a hviezdne systémy atď. Vyšší (Prvopočiatoční) Bohovia okrem toho riadia všetky rozumné Svety našej Galaxie.
Treba teda mať na zreteli, že rozumné Svety sa neobjavili naraz. Jedny sa objavili skôr, iné neskôr. Tie, ktoré vznikli bližšie k bodu, kde sa prejavil Ra-M-Cha, vznikli skôr a v danom momente sú to podstatne rozvinutejšie, Vyššie Svety než tie, ktoré vznikli ďalej od bodu vzniku.
Predstavitelia Vyšších Svetov navštevujú menej rozvinuté Svety našej Galaxie a nazývajú sa Svarožci.
V našej Galaxii sa nachádza nemálo rozumných Svetov, ktoré úrovňou svojho rozvoja značne prevyšujú pozemské ľudstvo, a práve preto sú ich predstavitelia u nás Prastarými Svetlými Bohmi. To poukazuje na množstvo Bohov i na to, že Bohovia majú rozličný pôvod. Vyšší (Prvopočiatoční) Bohovia to sú Sily a Energie Vesmíru, ktoré spolu a zhodne budujú vo Vesmíre a riadia jeho vývoj. Iní Svetlí Bohovia – Svarožci – sú predstavitelia prvých rozumných Vyšších Svetov našej Galaxie, ktorí prinášajú Múdrosť do Svetov, ktoré sú na nižšej úrovni vývoja.
Naši ďalekí Predkovia vedeli o Silách a Energiách tvoriacich Vesmíry, o ich množstve a rozmanitosti v aktoch tvorenia. Nazývajúc tieto Sily a Energie Vyššími Bohmi, nikdy nezviedli problém k jednému (jedinému) Stvoriteľovi, tak ako mnohobožstvo vychádza z dualizmu Stavby Sveta. Jestvujú Svetlé Svety, kde sa zrodili nové formy života, a existujú Sily Tmy, kde pokračuje existencia prastarých foriem života. Jestvuje Dobro a jestvuje Zlo, existuje mužský začiatok a existuje ženský začiatok, jestvuje praenergia (pramatéria), sú Sily a sú Energie, jestvuje množstvo štruktúr a foriem Stavby Sveta. Následkom toho predpokladali, že takýchto Bohov je veľa a plnia rozličné funkcie.
Niektoré slovanské občiny sa opierajú o Velesovu knihu, ktorá zdanlivo navádza na existenciu jediného Boha. Prečo sa v nej tak píše? Príčina je v tom, že bola napísaná v predvečer zosilnenie panstva kresťanstva a je o mnohé tisícročia mladšia ako Kniha Svetla. Západní Slovania ako prví čelili útoku agresívneho kresťanstva. Západní Slovania sú všetci Slovania, ktorí žili na západ od Dnepra a Hornej Volgy. Odišli na západ zo svojej Pravlasti na východe pred viac ako 40 tisíc rokmi, keď po vojenskom zásahu Boha Perúna sa Európa vynorila z morských hlbín.
Civilizácia sa dlhodobo snaží zničiť kultúru formou straty chápania podstaty toho, že Bohovia sú jediní len vo svojom spoločnom budovateľskom tvorení, ale sú mnohopočetní, lebo Sily a Energie, ktoré personifikujú sú rozličné, hoci ich tvorivé určenia sa líšia.
Sily Svetla a Sily Temnoty sa už stretli v dvoch galaktických vojnách. Sily Svetla vyhrali prvú a pomaly víťazne končí aj druhá. Ale o tom napíšeme samostatne.