Cor Leonis píše:Čaute,
zaujímajú ma vaše názory a postrehy, k negatívnym vlastnostiam.
Uvediem jednoduchý príklad: závisť previazaná s komplexmi menejcennosti.
Za príklad si môžme vziať mladého muža, ktorý nezarába tak dobre, ako niektorí jeho priatelia, alebo nemá také vzdelanie, alebo fyzickú príťažlivosť. A z týchto dôvodov, ktoré sú navyše podporené všeobecným spoločenským tlakom, sa môže cítiť menejcenne. A z tejto menejcennosti začne závidieť tým "lepším"..
musim priznat, ze na tohle bych nesel pres "zivly". rada tech veci se da imho rozklicovat i zdravym selskym rozumem a prostym zivotem. jinak budes imho resit situaci mladeho muze, jinak muze ve strednim veku, jinak ruzne stare zeny.. u mladi je imho vzdy predpoklad vetsi expanze do sveta. protoze je vitalita, protoze je touha po zivotnich zkusenostech, je touha po sebeprosazeni. tohle chces zariznout? vzdyt je to blbost, protoze do urcite miry je to zdrave. kdyz prilis brzo zacnes byt prilis pokorny, tak z tebe muze taky snadno byt nepouzitelny trouba, ktery si necha za kazdych okolnosti nasrat na hlavu, takovy mamanek. radeji na to bez z druhe strany - chces byt uspesnejsi? zkus pro to neco udelat. nauc se neco noveho, bud ochotny vic pracovat, vic riskovat.. a krome toho se koukej kolem sebe, jestli neni neco uzitecneho, co muzes udelat pro druhe. muze to byt v dnesni dobe siti rousek, pomoc seniorum nebo nekdy i jen projeveni dostatku zajmu o sve starnouci rodice, nemohouciho souseda.. par let bezneho fungovani v zivote, kdy prekonavas a resis i bezne problemy misto toho, abys pred nimi utikal, to je to, co muzi da zdravou sebeduveru. prijdou problemy a ty je vyresis. a pak prijdou dalsi a ty je zase vyresis. a to furt dokola, a natom rostes. a nejspis se u toho naucis treba programovat druzice, roubovat stromy, nahazovat omitku, spravit ucpany odtok od hajzlu, prebalovat deti a hrat si s nimi.. kdyz neco podelas, tak se z toho nesesypes, ale zase se zvednes a priste to dokazes lip. sam se naucis si sebe vazit. a taky se te nauci vazit druzi lidi. ne proto, ze umis mluvit nebo o tom pises nekde na internetu, ale protoze ti, kteri jsou s tebou ve styku - kolegove v praci, rodina, zena, pratele, tak vidi, jak se stavis k praci, jestli jsi ochoten prilozit ruku k dilu, i kdyz z toho neni zistny prospech.. trva to leta vlastne bezneho zivota, a najednou zjistis, ze problem je vyresen - prirozene.
a samozrejme vidis sve limity, vidis, ze jsou v zivote oblasti, kam se snadno nenacpes, ale nemusi to nutne vadit. vyzkousej to a ono a nabudes zivotni zkusenosti a ono se to vetsinou nejak samo vykrystalizuje, ze pak najednou vis, ze uz nemusis dal hledat jak zit, vyrostly kolem tebe nejake zavazky a povinnosti, ale i zaliby a pratele, a ty v tom dal zijes a je to hrozne prirozene. jako bys nasel svoje misto v zivote - pri plneni povinnosti, ke kterym te zivot postavil. i kdyz je to vlastne "vnejsi" okruh nasich zivotu, na ktery se nekdy divame my "duchovni lide" skrze prsty, tak je to sakra dulezity a stabilizacni faktor. a u toho si muzes delat (musis delat!) dalsi svoje (vnitrni) veci a cele by to melo byt provazane a postupne se vic a vic slucovat. budes muset vyresit veci, ze ten vnejsi svet ti generuje bolest, kdyz nejsou podminky optimalni, proto treba bez karmajogy (pracovat pro Boha, vzdavat se vysledku svych cinu - coz ale neznamena byt spatnym hospodarem) je to tezko zvladnutelne. ale realne musis byt imho dosti pracovity a aktivni ve vnejsim i vnitrnim usili, jinak tezko budou uspokojive vysledky.
ja nesouhlasim s Marvinem, ze pycha je korenem vseho zla. pycha je nedostatek pramenici z maleho rozhledu - udelas neco znameniteho, neco se povede, clovek je na sebe pysny, nebo na sve deti - to je parada prece - staci se ale jen rozhlednout a porovnat, ze nase vysledky jsou preci jen nicotne s vysledky jinsich velikanu, a cloveku sklapne. pak se usmeje, jo dcerecka treba vyhrala sachovy turnaj mistniho preboru nebo co ja vim v tanecni soutezi, na kterou rok cvicila, je to skvele, i kdyz za par let na jeji medaile sedne prach, beztak jsou z hliniku, nedostane za ne ani polivku v nadraznim bufetu, ale co na tom - na jeji oci, kdyz dostavala placku, nikdy nezapomenes. a ona nikdy nezapomene, zes tam stal s ni a zes ji pak vzal na pizu a kofolu do italske restaurace..(a az bude jednou zvazovat, jestli te odlozi do nejakeho utulku nebo si te necha doma a bude dozorovat tve stari a starat se o tebe, tak tenhle moment muze byt ten, ktery na vahach rozhodne). takze vedomi pomijivosti a srovnavani se spis s temi nad nami a ne temi pod nami, to jsou leky na pychu. radeji bych se zameril na NEUBLIZOVANI druhym. a sve konani (a mysleni a citeni) hlidal podle toho, abych jimi nezranoval druhe lidi. bez toho neni resitelna karma ani rust. klidne bud na sebe pysny, kdyz pomilujes svoji pritelkyni tak, ze z toho bude uplne nameko a bude se k tobe tisknout a cely vikend nevylezete z postele. vsak jednou se udelas za pul minuty a az se tomu dosyta vynasmejete, on uz ti krapitko spadne hrebinek a vybalancuje se to v nejake zdrave stredni poloze. a tak je to se vsim. prace, nenasilne prirozene ziti, balancovani stredni polohy, usmev u toho. kdyz tohle vypilujes k dokonalosti, tak se budes smat, i kdyz te budou veset, protoze tva sluzba tady zkoncila a vracis se Domu!