Na svojej ceste k poznaniu som musel samozrejme ísť aj do temnoty. A keď som čítal VaVeyove knihy, až ma zarazila jeho priamočiarosť.
Kto jeho knihy čítal, tak vie čo mám na mysli...
O evokácii démonov píše, že mágovia cesty cnosti sú pokrytci, ktorým tak či tak nejde o nič iné, len o osobnú moc a pokiaľ tvrdia, že to tak nie je, tak klamú.
A že sú pokrytci aj v tom zmysle, že pri evokácii sa chránia pred tou danou entitou.
Citujem: "Známkou zbabělosti magiků cesty cnosti je jejich zvyk obracet se ke konkrétnímu démonu (který zřejmé má být Ďáblovým přisluhovačem), aby splnil jejich rozkazy. Předpokládá se totiž, že démona, který je pouze Ďáblovým služebníkem, lze lépe ovládat. Okultní nauky tvrdí, že pouze čaroděj, jehož obrana skutečně budí úctu, či naprostý šílenec by se pokusil vyvolat samotného Ďábla. Satanista se neobrací pokoutně k těmto služebně nižším ďáblům, ale směle vyvolává ty, kdo tvoří pekelnou armádu odvěké zuřivosti - ďábly samotné!"
V inej časti svojej knihy píše, citujem: "Satanistovi připadá poněkud pokrytecké vyvolávat tyto síly a žádat od nich pomoc a zároveň se před nimi chránit. Satanista si uvědomuje, že pouze spojenectvím s těmito silami může zcela a nepokrytě využívat síly temnot ke svému prospěchu."
Tak potom, čo je podľa vás - skúsenejších - správne? Ak už dôjde k evokácii... stáť v ochrannom kruhu, alebo ísť na to ako LaVey a postaviť sa im priamo?
Keby som bol ja démon, tiež by ma urážalo, že nejaký mág odo mňa niečo chce, zaklína ma, no pritom sa predo mnou chráni. To by som mu dal zožrať...
Temné sily nie sú "zlo". Tak prečo sa ich báť?
Alebo som to celé zlé pochopil?
Snažím sa len nájsť pravdu... pochopiť, vedieť, poznať...
Lenže už to POZNANIE...Diabol osobne (podľa niektorých zdrojov Lilith), bola tá sila/bytosť, ktorá v Rajskej záhrade pokúšala prvých ľudí, aby jedli "ovocie zo stromu POZNANIA dobra a zla".
Pokiaľ je teda na týchto legendách čosi pravdy, tak celá naša existencia v tomto svete je diabolská záležitosť
Ďakujem vopred za každý pohľad na vec :)
